Škola v prírode je časom, keď deti prežívajú niekoľko dní mimo domova, bez rodičov, v spoločnosti spolužiakov, učiteľov a vychovávateľov. Je to čas, ktorý deťom prináša nielen zábavu, ale i poznávanie a možnosť formovania vzťahov s ostatnými. Na jednej strane sa upevňujú už existujúce priateľstvá, na druhej strane vznikajú nové vzťahy. Deti sa zrazu vidia aj v iných situáciách ako v škole, vidia kamarátov pri aktivitách, ktoré nie sú v škole bežné.
Naši štvrtáci už od septembra odpočítavali mesiace a ku koncu už aj dni, kedy nastane tá chvíľa a pôjdu na týždeň do školy v prírode. A tak sa dočkali. Salo sa tak od 22. apríla do 26. apríla 2024. Týždenný pobyt sme si užili na Donovaloch v Ski hotel Vesel situovaný v prekrásnom horskom prostredí stredného Slovenska. Okrem nás tam boli školy zo západného aj východného Slovenska. Každý nový deň sa začínal rozcvičkou a končil diskotékou. Dopoludnia sme mali zvyčajne kráľovské remeslá rôzneho zamerania, ktoré sme si mohli vybrať podľa našej vôle a záujmu. Okrem toho sme sa zúčastňovali rôznych kvízov a súťaží, kde sme si merali sily so spolužiakmi z iných škôl. Súčasťou pobytu bol aj plánovaný výlet do dedinky Habakuky, kde nám profesionálni herci zahrali dve ľudové rozprávky Pavla Emanuela Dobšinského. Pomedzi tento nabitý program sme mali aj odpočinok na izbách, ktorý sa nám veľmi páčil, pretože sme sa navštevovali na izbách, nakupovali v bufete a veľmi veľa sme sa nasmiali. A čo sa týka stravy? Tá bola výborná, rozmaznali nás a aj veru porozťahovali naše žalúdky. Zábavní animátori i moderátori, ale aj bohatý a pestrý program prispeli k tomu, že nám čas bežal neskutočne rýchlo a všetko sa raz musí skončiť. Večer pred odchodom bol veľmi smutný aj sme si veru poplakali. Nechcelo sa nám ísť ešte domov a ani sa rozlúčiť s našimi kamarátmi animátormi. Z nášho pedagogického hľadiska tam boli maličké organizačné nedostatky, ktoré boli irelevantné pri pohľade na spokojné tváre našich detí. Škola v prírode bola krásnou a nezabudnuteľnou bodkou za spoločne prežitými štyrmi rokmi.
Na záver sa chcem poďakovať pani vychovávateľke Martuške Schvarcbacherovej, ktorá sa stala jednou z nás a vzorne mi pomáhala s pedagogickým dozorom. Ďalšie poďakovanie patrí rodičom, ktorí rešpektovali všetky pravidlá, na ktorých sme sa vopred dohodli, a tak sme nemali žiadny problém. Záverečná pochvala patrí štvrtákom, ktorí vzorne reprezentovali našu školu svojimi výkonmi, ale hlavne správaním povýšili našu školu nad iné mestské školy.
Triedna učiteľka MM