Žiaci siedmeho ročníka sa v termíne od 26. do 30. januára 2026 zúčastnili na lyžiarskom výcviku v lyžiarskom stredisku Snowpark Lučivná.
Prvý deň
Upršané ráno sme sa všetci stretli v priestoroch školy, odtiaľ naše kroky viedli do autobusu, ktorý nás odviezol do Kaštieľa v Lučivnej, kde sme boli ubytovaní. Náš lyžiarsky výcvik začal poobede, keď sme sa ako prvé naučili nosiť a prenášať lyže, obúvať lyžiarky, padať a vstávať, presúvať sa na iné miesta. Na konci sme sa rozdelili do skupín podľa lyžiarskych zručností – nelyžiari, lyžiari začiatočníci a pokročilí lyžiari. Večerný program sme strávili spolu v spoločenskej miestnosti, kde sme hrali hry, kvízy a podobne.
Druhý deň
Ráno nás zobudili slnečné lúče. Všetci sme sa veľmi potešili. Už po ceste na lyžiarsky vlek sme obdivovali nádherné Vysoké Tatry a ich kopce a štíty. Tento krásny deň sme okrem malej obedňajšej prestávky strávili do poslednej chvíle na lyžiarskom vleku. Večer sme mali prednášku s bývalým učiteľom, riaditeľom, horským nosičom a dobrovoľným záchranárom pánom Jaroslavom Švorcom, ktorý nám priblížil Vysoké Tatry – ich plesá, štíty, vrcholy, rastliny a zvieratá v nich. Na záver porozprával o horolezectve, ale aj obyčajnej túre, o povinnej výbave a o jeho zážitkoch z praxe.
Tretí deň
Na lyžiach sme boli doobeda. Počasie bolo príjemné, sneh opäť iný ako predchádzajúce dni. Najväčší úspech je, že z nelyžiarov sa pomaly stávajú lyžiari – začiatočníci a skúšajú jazdu na kotve a pomalé oblúčiky. Poobede sme si naplánovali výlet. Prvá cesta viedla zubačkou na Hrebienok, pozreli sme si výstavu v Ľadovom dóme, potom presun zubačkou naspäť a návšteva Tricklandie v Starom Smokovci.
Štvrtý deň
Po raňajkách sme sa prešli na svah a doobedie trávili tam. V skupinách sme robili rôzne cvičenia podľa náročnosti zamerané na zlepšenie techniky lyžovania a na odstránenie zlých návykov v lyžovaní. Poobedný program tvorili žiaci pre svoje pani učiteľky. Spolu sme sa zabavili, nasmiali, zasúťažili. Po večeri sme išli na večerné lyžovanie, ktoré sa nám veľmi páčilo a najväčší úspech sme dosiahli, keď sa začiatočníci odviezli veľkým vlekom až na vrchol zjazdovky a pomalými oblúkmi ho niekoľkokrát zlyžovali. Posledný večer sa žiaci rozprávali, smiali, hrali a samozrejme balili na cestu domov.
Piaty deň
Posledné ráno bolo najťažšie zo všetkých. Mnohým sa nechcelo ráno vstávať po náročnom týždni plnom zážitkov a smiechu, ale aj driny na svahu. Po raňajkách sme sa poslednýkrát presunuli na svah, kde po rozcvičke a rozlyžovaní nasledovali preteky v slalome pomedzi bránky.
S pokrikom „Čo sme? Lyžiari! Čo ideme? Lyžovať!“ sme ukončili náš celý týždeň na svahu. Čakalo nás už len vyhodnotenie najlepších lyžiarov vo svojich kategóriách.
Pre inštruktora je však najväčším ocenením, keď naučí žiaka/dieťa, ktoré nestálo na lyžiach, LYŽOVAŤ. To sa nám podarilo!